Mládež ako aktér spoločenských zmien v roku 1989

Autor: Anton Gazarek | 15.1.2012 o 15:06 | (upravené 15.1.2012 o 15:27) Karma článku: 2,69 | Prečítané:  659x

Cieľom tohto článku je poukázať na špecifickú rolu mládeže v procese spoločenských zmien v roku 1989 v Československu, ktoré vyvrcholili v tzv. Nežnej revolúcii. Pre túto špecifikáciu je potrebné vymedziť, aká skupina obyvateľstva sa radí do skupiny mládeže. Pri tomto nám môže ako vodítko slúžiť sociologické vymedzenie mládeže, ktoré hovorí o tom, že mládež je funkčná veková skupina vo veku 15 až 24 rokov. Ďalej je nutné poukázať na všetky súvislosti, ktoré predznamenávali pád komunistického režimu ako bola Gorbačova perestrojka a udalosti v okolitých krajinách – vznik poľského odborového zväzu Solidarita, otvorenie hraníc v Maďarsku, či pád berlínskeho múru.

Začiatok konca

Obyvateľstvo východného bloku bolo nespokojné so zhoršujúcou sa ekonomickou situáciou a politickými obmedzeniami ako zákaz cestovania, zhromažďovania, cenzúrou atď. V Poľsku dochádza v roku 1980 k hromadným štrajkom,  kvôli neznesiteľnej ekonomickej situácii. Štrajky sú násilne potlačené  a vzniká odborový zväz Solidarita, ktorý má už o rok neskôr 10 miliónov členov.

Michail Gorbačov, tajomník ÚV KSSZ a zároveň aj najvyššie postavený muž v ZSSR, vedel, že tento stav bol neudržateľný, a preto inicioval Perestrojku[1] prijatím reforiem v roku 1985. Tá stavala na zásade glasnosti, teda otvorenosti, informovanosti spoločnosti a liberalizácii politických a ekonomických pomerov. To malo pomôcť vyriešiť hospodárske problémy a naštartovať ekonomiku v Sovietskom bloku.  Lenže komunizmus bol po rokoch tvrdých stabilizačných opatrení neudržateľný a reformy spustili proces rozpadu ZSSR.

V roku 1988 prichádza v Poľsku opäť k masovým protestom a následne k pádu režimu a ku koncu roku k vypísaniu slobodných volieb. To spôsobilo „domino efekt“, ktorý následne zastihol Nemecko – 9. Novembra padol berlínsky múr, či Maďarsko, kde došlo k otvoreniu hraníc.

 

Pád režimu v ČSSR

Predzvesťou pádu komunistického režimu v ČSR bola Sviečková manifestácia, ktorá sa odohrala 25. marca v Bratislave. Československo nemalo také hospodárske problémy  a ľudia netrpeli takým nedostatkom ako v Poľsku, či Maďarsku. Preto aj revolúcia k nám prišla neskôr, ľudia boli skôr nespokojní s s nedodržiavaním ľudských a politických práv. Ovplyvnení atmosférou z okolitých krajín sa aj v Československu začal proces premeny politicko-ekonomického systému.

Dňa 17.11.1989 bola naplánovaná pietna akcia na počesť 50. výročia zatvorenia českých univerzít nacistami, organizovaná Nesávislým študentským sdružením. Na organizácii tejto akcie sa podieľal aj Socialistický svaz mládeže. Niektorí študenti využili túto akciu na vyjadrenie nesúhlasu s režimom a od začiatku bola akcia sprevádzaná výkrikmi protikomunistických hesiel. Dav približne 10 000 študentov pochodoval Prahou až bol nakoniec násilne rozohnaný zásahom Verejnej bezpečnosti. Po tejto demonštrácii sa rozšírila fáma o násilnom zabití študenta Martina Šmída, ktorá rozhorčila a mobilizovala verejnosť. Po tejto demonštrácii nasledovali na celom území Československa ďalšie, ktoré boli každým dňom rozsiahlejšie a masovejšie a viedli až do generálneho štrajku 27. novembra 1989, ktorého sa zúčastnilo 75% obyvateľstva.

Existujú teórie, že 17. november a a fingované úmrtie študenta Martina Šmída, ktorý sa v skutočnosti volal Ludvík Zifčák a dodnes žije, boli naplánované vtedajšou ŠtB, ktorá sa na príkaz Moskvy snažila o výmenu politických špičiek v Československu. Či už bola ŠtB zainteresovaná v prípravách 17. novembra, alebo nie, určite nepočítala s tým, že to vyústi do pádu režimu, vyhláseniu slobodných volieb a nastoleniu demokracie.

Študenti, predstavujúci mládež našej spoločnosti, vytvárali študentské organizácie, organizovali a zúčastňovali sa verejných demonštrácií, čím vyjadrili požiadavku verejnosti so zmenou spoločenských pomerov. Údajné zabitie študenta počas demonštrácie vyburcovalo obyvateľstvo a viedlo k masovým demonštráciám, ktoré nakoniec viedli k demisii komunistickej vlády a k prvým slobodným voľbám a následnému nastoleniu demokracie. To bolo ich primárnou, ak nie jedinou úlohou, ktorú zohrali v roku 1989. V tej dobe sa Kremeľ, pod vedením Gorbačova, rozhodol vojensky neútočiť. Bola tu politická iniciatíva, ktorá sa snažila o výmenu politických špičiek a o čiastočnú reformu komunizmu. Sovietsky zväz mal obrovské ekonomické problémy a prehrával bitku s USA v zbrojení. Pre tieto problémy musel žiadať zahraničie o vysoké pôžičky, ktoré západné mocnosti podmieňovali uvoľnením režimu v strednej a východnej Európe. Jednoducho povedané, išlo o vysokú politiku a študentské organizácie by mali bez tohto pozadia iba mizivý, ak nie žiaden vplyv na spoločenské zmeny, ktoré tu prebehli v roku 1989.



[1] Perestrojka, v preklade znamená prestavba, je súhrn reforiem, ktoré mali za úlohu prestavbu politického a hospodárskeho systému ZSSR za účelom transformácie stagnujúcej príkazovej ekonomiky.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?